Pre neskutočne simplicistických Redditorov

Než ma začnete kritizovať, najprv povinné vyhlásenie: nijako nesympatizujem s Vladimírom Putinom a od začiatku konfliktu som stál s trpiacimi Ukrajinci, dokonca im vlastnoručne a prakticky pomáhal a mám medzi nimi aj kamarátov.

Lenže čo tu už čítam na Reddite presahuje všetky medze a nedá sa to nazvať inak ako bezhlavý, číry populizmus a absolútna nenávisť. A áno, dobre si uvedomujem, že k takémuto populizmu, rozdeleniu a nenávisti nás do značnej miery vedie aj súčasná vláda a najmä rétorika nášho premiéra a popredných predstaviteľov. ALE!!!

Vrcholom povrchnosti je odkazovať na súčasnú vládnu garnitúru, že je populistická, nenávistná, diskriminačná či nespravodlivá, a pritom sám/sama byť populistický/á, nenávistný/á, diskriminačný/á a nespravodlivý/á. Vrcholom povrchnosti je urážať druhých, že sú dezolé a sám/sama sa správať ako dezolé (teda byť nenávistný/á, populistický/á a nevidieť či popierať/nepoznať fakty). Vrcholom povrchnosti je hovoriť o druhých, že ich správanie je otrasné a pritom sa sám/sama nechať strhnúť vírom populizmu a nenávisti a správať sa rovnako otrasne a dekadentne, teda nebrať ani najmenší ohľad na nikoho, uraziť mnoho ľudí a ešte mať zo seba dobrý pocit.

A budem aj konkrétny: bol som zhrozený, koľko ľudí tu začalo hejtovať Dargovský pamätník, akoby počmáranie "nevkusného diela" bolo vrcholom hrdinstva a hrdého slovenského národného odboja. Ako Košičan, ktorý okolo neho nespočetne ráz prechádzal a pozná trochu miestne dejiny, musím povedať toto: v prvom rade, hoci to je dielo objednané komunistami, samotné dielo NIE JE URÁŽKOU UMENIA. Jeho autorom bol popredný košický umelec, sochár Vojtech Löffler. Nemusím vravieť, že to bol človek, ktorý ako umelec mal skúsenosti ako so sovietskym, tak západným umením a hoc isto tvoril aj prorežimné diela, Dargovský pamätník NIE JE len akousi ukážkou tuctového socialistického umenia. Je to dielo muža, ktorý bol a dodnes je naozaj uznávanou umeleckou kapacitou a v Košiciach má aj vlastné múzeum, kým na mená prorežimných tuctových umelcov si už dnes nikto nespomenie. Nemusí sa nám páčiť prevedenie, ale hodiť to medzi komunistické gýče je nespravodlivé, zjednodušujúce a paušalizujúce osočovanie - presne to, čo nenávidíme, keď robí vláda. Nebuďme rovnakí! Za druhé, len kúsok faktografie: už len samotný nadpis príspevku o pamätníku, ktorý tu je taký populárny, zavádzal, že "Košice - Dargovský pamätník". Nie, základná faktografia nepustí: dielo nie je v Košiciach, ba dokonca ani v okrese Košice či Košice-okolie. Dargov je od Košíc vzdialený pár desiatok kilometrov a patrí do okresu Trebišov. Takže ak vyčítame druhým chyby pri argumentácii v úplne základnej faktografii, nerobme ich, prosím, ani my, lebo to nepoukazuje na našu erudíciu, ale naopak nedostatok vedomostí a ďalšie zjednodušovanie, sprimitizovanie skutočnosti, presne podľa vzoru našich "nenávidených" politikov. Za tretie, ten pamätník je naozaj sovietsky a pravda je taká, že Dargov oslobodzovali ako ruskí, tak ukrajinskí generáli a ako ruskí, tak ukrajinskí vojaci, plus Bielorusi a iní. Nech sa nám už akokoľvek nepáči neskoršia história a pôsobenie sovietskych vojsk na Slovensku (a oprávnene sa nám nepáči), v čase oslobodzovania naozaj nešlo ešte o okupáciu (tá prišla až neskôr), ale o koordinovanú kooperáciu ako západných, tak východných síl, ktorých spoločným úsilím sa podarilo poraziť nemecké jednotky nacistického Wehrmachtu. Nebyť tejto kooperácie východu a západu, Hitler by dosiahol svoje a ešte na dlho by sme žili pod nacistickým režimom. Takže nevravím, že máme byť teraz naveky oddaní Sovietom, navyše bez pomoci Západu by ani sovietsky postup nebol možný, ale nikdy by sme sa sami neoslobodili, ak by ich vojská, samozrejme v spolupráci so západnou ekonomickou a materiálno-logistickou podporou, neprišli sem. Ak máme byť niekomu vďační, tak všetkým, ktorí nám pomohli. Západ dal do nášho oslobodzovania peniaze a materiálnu pomoc, Sovieti z rôznych krajín zas svoje holé životy. A krv predsa nie je voda. Dargovský priesmyk je miesto, ktoré bolo doslova posiate mŕtvolami, na každom metri. Už len z úcty k týmto jednoduchým obetiam, ktoré zväčša naozaj nemuseli byť komunisticky a expanzionisticky zmýšľajúce osoby, a ani neboli, aspoň pre tú krv, ktorá tam bola preliata, nesmieme prijať s primitívnym populizmom a nemorálnou nadšenosťou zohavenie miesta, kde padlo toľko životov. Áno, bolo to neskôr propagandisticky využité a ich pamiatka spolitizovaná, ale tí mŕtvi si aj tak zaslúžia aspoň základnú úctu a pokoj. Pokiaľ niekomu prekážajú symboly kosáka a kladiva, o tom sa dá hovoriť, mohli by sa nahradiť vhodnejšími symbolmi, ktoré by neznevažovali históriu, ale ani pamiatku zosnulých. No ale o tom sa musí viesť kultivovaná diskusia a nie robiť strašne primitívne gestá a vydávať simplicistické vyhlásenia.

Záver je jednoduchý. Nemôžeme, ba nesmieme pre súčasnú politickú situáciu, pre smerovanie našej vlády a všeobecnú nevraživosť v spoločnosti doslova šliapať po mŕtvolách. Ak vláda po nich šliape, dobre, skritizujme to, ale ak sa naozaj považujeme za "lepších" a "morálnejších", za tých, ktorí by veci robili celkom inak, demokraticky a slušne, my na druhej strane barikády toto robiť nesmieme! Proste nesmieme! Musíme si zachovať dôstojnosť a ľudskosť, nie hľadať populistické skratky a pestovať bazálnu nenávisť ku všetkým a skresľovať fakty, inak skončíme presne rovnako ako naši oponenti, tí nenávidení "dezolé", ešte aj s rovnakou falošnou osobnou hrdosťou a pýchou ako oni, že akí sme my skvelí a morálni ľudia...

A to je odo mňa všetko. Kto má uši, nech počúva.