28 rokov a stale byvam u rodicov.

Preco s tym ma moje okolie problem? Preco som kvoli tomu sudeny? Preco si myslia ze byvam v mamahoteli a dostavam ranajky do postele? To ludom fakt nedochadza ze keby mam dostatok financnych prostriedkov tak uz byvam vo svojom? Ale ano, mozem sa odstahovat do najmu, ale aky by to malo zmysel? Vyhodit podstatnu cast vyplaty kazdy mesiac von oknom len aby som dokazal aky som samostatny a nezavisly. Ja potrebujem setrit prave na to aby som si mohol dovolit to vlastne byvanie. Rodicia maju dom, vztahy su fajn, mam dostatok priestoru a sukromia. Varim si sam, periem si sam, staram sa o seba sam, rodicom prispievam na "najom" a pomaham s upratovanim a vecami okolo domu a funguje to bez problemov. Ale tie neustale poznamky okolia o "mamahoteli" a "kedy sa planujes osamostatnit" (ako keby to bolo superjednoduche) ma uz ubijaju. Preco to ludia riesia? Preco moje byvanie trha zily napr. kolegom v praci? Vsetci machruju ako sa od rodicov odstahovali hned po skole. Kopa z nich pritom dostala od rodicov stredre startovne, takze samozrejme ze to sa potom osamostatnuje jedna radost. Situacia na trhu s nehnutelnostami a uvermi bola vtedy takisto uplne ina (priaznivejsia) ako je teraz. Rant over.